Choď na obsah Choď na menu
 


Klusácke dostihy na Slovensku

 

Vzostupy a pády sprevádzali 20. storočie

 

   Klusácky šport na Slovensku nezanikne. Zostáva len otázkou času, kedy sa začne jeho ďalšia nová éra. Vzostupy a pády totiž sprevádzali jeho existenciu na území Slovenska od nepamäti.

 

   Zlatá éra klusáckeho športu

   Po vzniku Bratislavskej klusáckej spoločnosti v roku 1902 bola postupne vybudovaná klusácka dráha v Petržalke,  ktorá sa využívala až do jej zániku v roku 1933. Počas týchto troch dekád dosiahol klusácky šport na území Slovenska nebývalý rozmach a prestíž. Na bratislavskej dráhe dokonca štartovali najlepší vtedajší vodiči sveta. Bratia Millsovci napríklad cestovali so svojimi koňmi dva týždne parníkom zo Spojených štátov, aby sa v rámci euróspeho turné predstavili aj v Bratislave. Petržalka bola dejiskom významných chovateľských skúšok o nemalé sumy peňazí, dostihový šport si navyše získal mimoriadnu popularitu verejnosti. Pod jeho pád sa však podpísali neprehľadné financovanie a stávkarské podvody.

 

Povstali z popola

  Po druhej svetovej vojne sa klusácke dostihy začali objavovať vo viacerých slovenských mestách vo viac či menej organizovanej podobe. Provizórne dostihové dráhy vznikali na lúkach či letiskách, no stali sa lákadlom pre tisícky miestnych divákov. Už v roku 1952 Povereníctvo poľnohospodárstva zorganizovalo niekoľko dostihových dní v Bratislave - Svätom Jure, Modre, Nových Zámkoch, Topoľčiankach, Piešťanoch, Tatranskej Lomnici či Košiciach. Ich súčasťou bolo vždy aj pár dostihov v sulkách. V spomínanej sezóne sa v Bánovciach odbehol aj akýsi nultý ročník Československého klusáckeho derby. Súdruhom však prekážal kapitalistický názov, a tak vrcholný test štvorročných klusákov niesol pomenovanie Cena sulky. V dramatickom finiši zvíťazila Märy s mladučkým Imrichom Alkérom pred Ivou.

 

Polokrvníci a sovietske importy

Čistokrvných klusáckych chovov však nebolo veľa. Legenda tohto odvetvia na Slovensku Imrich Alkér spomína, ako na vtedajšie dostihy neraz pripravovali polokrvné kone, ktoré mali len klusáckeho otca a často neznáme matky. „Niektoré z nich dokázali utekať naozaj dobre. Tak okolo minúty štyridsať.“ Treba si však uvedomiť, že po vojne ani pred ňou sa pod kilometrový čas 1:35 dostal len máloktorý importovaný žrebec. Alkérovci mali v medzivojnovom období vlastný chov, po znárodnení sa stal základom úspešnej stane Štátneho majetku Bajč. Ich kone od jari do jesene pracovali na poliach a tie najlepšie strávili zimu na dostihovej dráhe v Budapešti. A práve importy z Maďarska sa v 50. rokoch začali presadzovať aj v slovenskom chove klusáka. Až neskôr sa krv osviežila nákupmi klusákov z Rumunska  či Sovietskeho zväzu.

 

Návrat do Bratislavy

Až do 70. rokov, keď sa začala v bratislavskom Starom háji trvalá dostihová prevádzka, boli klusácke dostihy súčasťou regionálnych mítingov, kde sa konali aj rovinové a najmä prekážkové dostihy. Na tie jazdili realizačné tímy po celej republike vlakom aj niekoľko dní. Československé klusácke derby, ktoré sa prvý raz konalo v roku 1953 na lúke v Ozorovciach neďaleko Bánoviec nad Bebravou, sa postupne konalo aj na dráhach vo Jure pri Bratislave, Nových Zámkoch, Mariánskych Lázňach, Bratislave, Prahe či Šamoríne. Spomínaná dráha v dnešnom Svätom Jure bola podľa pamätníkov mimoriadne využívaná, potom sa však v jej tesnej blízkosti vytvorila štátna prírodná rezervácia a kone dostali červenú. S príchodom trvalej dostihovej prevádzky v Starom háji sa objavili aj ďalšie klasické dostihy ako Memoriál Štefana Benického pre dvojročné kone (od roku 1973 na trati 1600 metrov) či Memoriál Antona Alkéra pre trojročné kone (od roku 1975 pôvodne na trati 2200 metrov).

 

Staré dobré 80. roky

Druhá vlna rozmachu sa spája s nástupom 80. rokov minulého storočia. Aj keď česká časť klusáckej sezóny s vlastnými výkonnostnými skúškami paralelne fungovala v pražskej Veľkej Chuchli, na starohájskom ovále sa pravidelne koná Derby pre štvorročné kone na trati 2800 metrov. České a moravské stajne početne aj kvalitatívne vládnu slovenským dostihom. V Bratislave sa pokúšajú zaviesť takzvané klusácke štvrtky. V sulkách sa neraz objavujú známe osobnosti, čo zvyšovalo atraktivitu tohto odvetvia pre verejnosť. Za zmienku však stojí fakt, že napríklad v sezóne 1986 bolo v SSR podľa štatistiky Štátneho Závodiska Bratislava odbehnutých 88 klusáckych dostihov (802 štartov koní - u toho 299 zo Slovenska), čo bola vtedy zhruba tretina zo všetkých dostihov. Rovinové kone v slovenskom tréningu pritom na území Slovenska absolvovali 384 štartov. Výhry, ktoré boli vyplatené majiteľom klusáckych koní, predstavovali 1 289 000 Kčs. Aj keď rovinových dostihov bolo v SSR menej (84), už vtedy dostali zo štátneho rozpočtu zhruba dvakrát toľko ako klusáky. A tento nepomer sa v nasledujúcich desaťročiach zvýšil až deväťnásobne!

 

Nový kurz postavil klusáky na okraj

Začiatkom 90. rokov ohlásilo vedenie Závodiska, že klusáky a steeplechase považuje len za doplnok rovinových dostihov, ako je tomu v niektorých turfovo vyspelých krajinách. Tomu zodpovedali aj výhry a nový trend, ktorý de facto odštartoval krízu v slovenskom klusáckom športe, čo vyvrcholila jeho definitívnym zrušením v roku 2012. Už v sezóne ´89 sa dostihová účinnosť dramaticky zmenila v neprospech klusákov: z 273 dostihov vypísaných v SSR patrilo klusáckemu odvetviu podľa ročenky ZB len 71 testov. Počet rovinových dostihov narástol na 128, dotácie sa zvýšili na 4 820 000 Kčs, zatiaľ čo klusáky behali len o 1 119 500 Kčs. Veľmi výstižne to v rozhovore pre Štátne závodisko z roku 1990 uviedol novotekovský šampión trénerov Ondrej Nagy: „Z toho, čo sa momentálne okolo koní deje, mi ide od žiaľu puknúť srdce.... Bývajú dostihové dni, na ktorých vyhrávame dva dostihy a vraciame sa z nich stratoví. Musíme si povedať pravdu. Stajniam sa za dotácie sedem až desaťtisíc korún na dostihy jazdiť neoplatí.“ A to sa v roku 1990 behalo Československé klusácke derby o 100-tisíc korún. Je fakf, že novotekovský Nifol v ňom doklusal posledný. Naproti tomu, najvýdatnejšie dotované rovinové zápolenie roka - Veľká cena Slovenska - bolo dotovaná sumou 170-tisíc Kčs. Ak niekto namieta, že slovenské klusáky nedokázali konkurovať českej presile, tak treba spomenúť aj skutočnosť, že vo VCS 1990 pre zmenu žiadny plnokrvník zo slovenského tréningu ani len neštartoval. A keďže nový kurz nahrával rovinovému odvietvu, dalo sa očakávať, že do klusáckych stajní sa po zmene režimu nový majitelia hrnúť nebudú...

 

Posledný závan

Výrazný pokles počtu klusáckych dostihov priniesla sezóna 1994. Závodisko vypísalo len 39 testov, v ktorých klusáky bojovali o 1,2 milióna slovenských korún. Naproti tomu bolo v rozpočte cvalových dostihov až 9,2 milióna SK, diváci videli 103 rovín a 33 prekážkových dostihov. Napriek skepse dokázali kone v novotekovskom tréningu vyhrať 10 zápolení, pod vedením nového kouča Ivana Vukova sa zúčastnili tiež tridsiatich testov v zahraničí. Štvorročný Lidren získal v pamätnom súboji klasický Memoriál Libora Benického a výkonom 1:18,2 stanovil v juhoslovanskej Subotice nový slovenský rekord. V Slovenskom derby finišoval siedmy, v českom ekvivalente na tvrdej pražskej dráhe piaty. Postupná transformácia novotekovského žrebčína priniesla koncom 90. rokov vznik nových súkromných klusáckych stajní a tréningových úsekov, ktoré dokázali zvýšiť tlak na konkurenciu. Výsledkom toho bol nárast počtu koní v tréningu i úrovne dostihov na prelome milénia. Fenomenálny fínsky žrebec V. G. Starsboy zo stajne Agrofarma Ferrari Želiezovce počas sezóny 1999 prekonal v Prahe kilometrovým časom 1:15,8 rekord klusákov v slovenskom tréningu. Zástupkyňa stajne West-Fox Zirela zase v roku 2002 v rakúskom Badene vytvorila tempom 1:16,1 rekord slovenských odchovancov i najlepší čas kobyly v slovenskom tréningu. Oba kone pripravoval vynikajúci ruský kouč Pavlo Morozov.

 

Po vzostupe prišiel pád

Dalo by sa povedať, že druhá zlatá vlna slovenského klusáckeho športu kulminovala okolo roku 2002. Závodisko vypísalo viac ako 70 testov v sulkách. Žiaľ, spomínané stajne Ľudovíta Dóku i Ladislava Belopotockého napokon ukončili svoju činnosť. Neskôr ich nasledovali aj majitelia ako Juraj Deák či Richard Mühl a celá slovenská klusácka prevádzka sa tak v posledných rokoch svojej existencia sústredila v novotekovskom trénerskom úseku Ivana Trhana, ktorý mal stabilne v opatere desať koní od slovenských i českých majiteľov. Niekoľko koní v tom čase pripravoval neďaleko Bratislavy Branislav Blatnický, ktorému sa v roku 2008 podarilo s Holanďankou Victory Expo vyrovnať na dráhe v Novom Tekove slovenský rekord.  Klusáky sa však postupne vytratili aj zo Šale, kde prežívali v malom počte v stajni tamojšieho SOU. Počet na Slovensku trénovaných klusákov klesol pod kritické číslo dvadsať...

(c) PhDr. Dalibor Skladan

 

mary_cena-sulky_banovce1952.jpg

Ideologicky pomenovanú Cenu sulky opanovala v roku 1952 na dráhe v Ozorovciach Märy s Imrichom Alkérom pred Ivou.                                        Reprofoto: Dalibor Skladan

 

 

 

piestany_1953.jpg

Pieštany 1953: v obľúbenom kúpeľnom meste sa klusácke dostihy behali na hrádzi neďaleko Váhu za obrovskej podpory divákov.                             Reprofoto: Dalibor Skladan

 

 

iris_topolcianky.jpg

Dostihy boli začiatkom 60. rokov populárne aj v Odrách na severe Moravy. Alina s Imrichom Alkérom (vpravo) víťazí po dramatickej koncovke.      Reprofoto: Dalibor Skladan

 

 

 
 

 


Posledné fotografie



Archív

Kalendár
<< august / 2018 >>


Štatistiky

Online: 2
Celkom: 117879
Mesiac: 3406
Deň: 182